Dubová na polceste. Hodnotiaca správa z verejných dát

Nízke individuálne zadlženie

Individuálny bankový dlh klesol z 8 995,48 € v roku 2017 na 0 € v rokoch 2018 až 2024. Zverejnený návrh záverečného účtu za rok 2024 uvádza, že obec nemala bankový úver; vykazuje záväzky 64 031,37 € a žiadne záväzky po splatnosti. To znižuje tlak splátok na prevádzku. Nie je však korektné tvrdiť, že „obec ako celok nemá žiadny dlh“: konsolidovaný údaj po roku 2021 v použitej sérii chýba a záväzky nie sú to isté ako bankový úver.

Finančný vankúš, ak je správne rozvrstvený

Rezervný fond vzrástol z 198 646,94 € na konci roka 2017 na 279 297,59 € na konci roka 2023 a podľa zverejneného návrhu na 753 951,70 € na konci roka 2024. Silou nie je samotné veľké číslo, ale možnosť chrániť prevádzku a spolufinancovať pripravené projekty. Podmienkou je rozlíšiť okamžite dostupnú rezervu, účelovo viazané peniaze, termínované vklady a sumy už určené na konkrétne použitie.

Skládka prináša obci peniaze, nie istotu navždy

Obec je podľa obecných dokumentov od 17. 3. 2015 jediným spoločníkom prevádzkovateľa skládky. Záverečné účty uvádzajú príjem označený „zisk zo skládky“: 646 259 € za rok 2021, 100 000 € za rok 2022 a 50 000 € za rok 2023. Neoznačujeme ho automaticky za dividendu. Prudký pokles zároveň ukazuje, prečo obec nemôže z jedného silného roka urobiť trvalý zdroj na bežnú prevádzku.

Rast a prírodný kapitál

Počet obyvateľov v použitej ročnej sérii vzrástol z 1 093 v roku 2017 na 1 194 v roku 2024, teda o 9,2 %. Starší strategický podklad zaznamenal kladné migračné saldo v rokoch 2013 až 2019, no tento vývoj nemožno bez novších dát automaticky predĺžiť. Rast môže posilniť komunitu a príjmovú bázu, zároveň však zvyšuje nároky na cesty, vodu, školu, odpad a verejný priestor.

Klimatická stratégia z roku 2025 uvádza kataster 13,78 km² a 916 ha Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, teda 66,48 % územia obce. Príroda je obmedzením necitlivého rozvoja, ale aj hodnotou pre kvalitu života, lokálne služby a primeraný cestovný ruch. Dubová navyše nezačína od prázdneho papiera: regionálny program rozvoja do roku 2027 s výhľadom do roku 2030 už pomenúva životné prostredie, aktívnu komunitu a lokálnu ekonomiku.

Program rozvoja mikroregiónu evidoval pre Dubovú v zbere z rokov 2018 až 2021 spolu 31 projektových zámerov za približne 3,956 mil. €. Je to historický obraz, nie aktuálny zásobník projektov. Dokument sám upozorňuje na investičnú náročnosť, personálne kapacity, administratívne postupy a vlastnícke procesy. Práve tu sa stretáva ambícia s realitou malej samosprávy: každý ďalší zámer súťaží o rovnaký čas ľudí, projektantov, povoľovanie a verejné obstarávanie.

Aj príjmový plán podlieha výkyvom. Zverejnený návrh za rok 2024 uvádza pri príjme z Environmentálneho fondu spojenom s poplatkom za uloženie odpadu plán 70 000 € a skutočnosť 34 342,01 €. Pri poplatku za komunálny odpad bol upravený plán 43 000 € a skutočný príjem 17 670 €. Z týchto súhrnov nemožno určiť, či išlo o zmenu základu, časovanie, slabší výber alebo kombináciu vplyvov. Možno z nich však vyvodiť potrebu realistickejšieho priebežného výhľadu.

V rozpočtových dátach boli identifikované európske zdroje 549,77 € v roku 2019, 14 632,53 € v roku 2020, 11 945,94 € v roku 2021, 7 872,99 € v roku 2022, 3 160 € v roku 2023 a podľa zverejneného návrhu 790 € v roku 2024. Ide o sumy zachytené vo vykázaných transferoch, nie o úplný register európskych aktivít; nemožno ich sčítať s transfermi druhýkrát ani z nich dokazovať, že obec dotácie nehľadá.

Zverejnený návrh záverečného účtu za rok 2024 tiež uvádza, že obec nerozpočtuje programovo podľa uznesenia č. 26/2014. Neprogramový rozpočet môže byť administratívne jednoduchší, ale sťažuje spojenie eura s výsledkom. Zákon č. 583/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2026 upravuje monitorovanie programov, fondy, záverečný účet aj návratné zdroje. Aj bez preťažovania paragrafmi by obec mohla zaviesť ľahkú výsledkovú vrstvu nad zákonným účtovníctvom.

Klimatická stratégia z roku 2025 hodnotí regionálnu zraniteľnosť Dubovej voči suchu, riečnym záplavám a horúčavám stupňom 1 z 3 a voči povrchovým záplavám stupňom 2 z 3. V 67 participatívnych dotazníkoch obyvatelia pomenovali horúčavy, sucho vo vinohradoch, splach, stav rigolov, podzemnú vodu, vietor a neskoré mrazy. To nie je argument pre jednu veľkú stavbu. Je to argument pre sústavnú údržbu a sériu menších zásahov, ktoré sa nestratia medzi veľkými projektmi.

Pripraviť obec na obdobie po skládke

Integrované povolenie SIŽP z 26. 11. 2024 umožňuje prevádzku do naplnenia povolenej kapacity 240 756 m³, najviac 25 000 t ročne. Presný rok úplného konca neurčuje. Dátum 28. 2. 2025 bol koncom predchádzajúceho súhlasu, nie koncom prevádzky. Skládka je súčasná finančná sila, nie trvalý obchodný model; obec potrebuje plán príjmov, nákladov a využitia územia po naplnení kapacity bez vymýšľania falošného termínu.

Nestavať budúcnosť na nepotvrdenom obchvate

Širší zámer cestného Obchvatu Malokarpatského regiónu, teda preložky cesty II/502, počíta aj s obídením Dubovej. Strategická investícia schválená 10. 9. 2025 sa však týka iba Pezinka a Modry. Samostatná realizácia úseku pri Dubovej nemá potvrdený termín a neisté zostávajú trasa aj miestne dopady. Obec má scenár preverovať, nie ho vydávať za sľúbenú stavbu ani za diaľnicu.

Zúžiť poradie a chrániť služby

Nový rozvoj má byť podmienený kapacitou ciest, vody, dažďového odtoku, školy, odpadu a verejného priestoru. Obec by si mala zvoliť tri až päť kľúčových investícií na celé obdobie a ostatné zaradiť do transparentného poradia podľa naliehavosti, počtu používateľov, pripravenosti, prevádzkových nákladov, klimatického prínosu a možnosti externého financovania.

Dlh pritom nemá byť tabu ani skratka. Pri nulovom individuálnom bankovom dlhu vykázanom za roky 2018 až 2024 môže existovať priestor na zákonne bezpečné návratné financovanie, ale iba pri pripravenom majetku s dlhšou životnosťou, jasným verejným úžitkom, zvládnuteľnými splátkami a záťažovým testom budúcich nákladov. Odborné kapacity na projektové riadenie, energetiku, obstarávanie či klimatickú adaptáciu môže obec zdieľať v mikroregióne.

Otvorene zvoliť identitu obce

CHKO zaberala podľa stratégie z roku 2025 výmeru 916 ha, teda 66,48 % katastra. Dubová sa preto potrebuje otvorene rozhodnúť, či chce zostať najmä rekreačnou a obytnou obcou v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, alebo sa bude posúvať k priemyslu a odpadovému hospodárstvu. Nie je to hotový záver ani jednoduchá voľba. Je to rozhodnutie o krajine, doprave, pracovných miestach, príjmoch a kvalite života, ktoré nemožno nechať vzniknúť iba súčtom jednotlivých povolení.